Slovensko - víťaz európskej integrácie

Autor: Maroš Šefčovič | 5.5.2014 o 17:00 | Karma článku: 11,29 | Prečítané:  20331x

Treba uznať, že byť euroskeptikom je dnes pomerne ľahké. Neznamená to ale, že je to správne, a už vôbec nie výhodné pre Slovensko. Euroskepticizmus je samozrejme legitímny politický postoj a ako správny sa môže zdať práve dnes, kedy EÚ prechádza, dnes už však postupne úspešne, najnáročnejším obdobím od svojho vzniku. Dlhovú krízu, ako dôsledok záchrany finančného sektoru cez verejné rozpočty členských krajín, sa únii postupne darí prekonať. Náročná konsolidácia verejných rozpočtov je však spojená s dopadmi na ľudí a tieto sa euroskeptické politické sily snažia obrátiť proti EÚ ako takej, resp. proti integračnému procesu. A to je, dovolím si zodpovedne povedať, proti záujmu Slovenska ako členskej krajiny.

Slovensko je totiž, a našim domácim euroskeptikom sa to iste nebude páčiť, najúspešnejším európskym integračným príbehom v únii ako takej. Porovnanie dynamiky ekonomického rastu európskych krajín medzi rokmi 2003 (rok pred našim vstupom do EÚ) a rokom 2013 hovorí, že najviac za toto obdobie rástla práve ekonomika Slovenska. Od vstupu do EÚ sa slovenská ekonomika, resp. ekonomický výkon našej krajiny zväčšil o bezmála polovicu (49%). Nie je to samozrejme len vplyvom únie, ale ten tu má svoj podstatný prínos. Pre porovnanie česká ekonomika narástla o 27%, ekonomika únie ako celku o 11%. Rovnako víťazne vychádza Slovensko v rámci krajín V4 pri porovnaní tempa dobiehania ekonomického výkonu únie. Z 57% priemeru únie v roku 2004 sme sa dostali na 76% v roku 2012, pričom sme predbehli niektoré krajiny "starej", pôvodnej EÚ. Pre doplnenie, náš export sa za toto obdobie zdvojnásobil, pričom dnes 85% z neho končí práve na odbytových trhoch krajín EÚ. Už z tohto dôvodu je naša prosperita do budúcnosti plne závislá na ekonomickom napredovaní únie.

Je prirodzenou ľudskou vlastnosťou brať veci, ktoré sú dané, ako samozrejmé. Občas preto ale nezaškodí pripomenúť si, kde by sme boli bez podpory, ktorá sa Slovensku za ostatné roky od EÚ dostala. Povedzme si teda, že by sme mali o 100 km diaľnic menej a ďalších 112 km by nebolo aktuálne rozostavaných.  Nebolo by postavených alebo zrekonštruovaných 1830 km ciest, či 100 km železníc.  Necestovali by sme v 61 nových vlakoch, v Bratislave a Košiciach by sa neobstarávali nové električky a trolejbusy a nerekonštruovali električkové trate.  Slovenskí školáci by sa neučili v 1020 zmodernizovaných školách, pacienti neboli liečení v 56 zmodernizovaných nemocniciach či dôchodcovia v 208 zariadeniach sociálnej starostlivosti. Mali by sme o 843 menej zrevitalizovaných námestí a verejných priestorov miest a obcí, o 26 priemyselných parkov menej, 116 vedeckých inštitúcií by nevyužívalo finančnú podporu únie,  takto by sme mohli pokračovať. 

Iste, Slovensko by fungovalo aj bez únie, avšak modernizačný impulz a posun krajiny smerom ku vyššej kvalite života jej ľudí, ktorý tu vďaka európskej integrácii, podpore a spolupráci s EÚ máme je neoddiskutovateľný. Euroskepticizmus a odpor voči integrácii je teda legitímny politický postoj, kolabuje však pri konfrontácii s reálnymi výsledkami, ktoré Slovensku európska integrácia preukázateľne priniesla. Na toto by sme pri všetkej legitímnej kritike únie nemali zabúdať

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?