Mojich desať rokov slovenskej európskej politiky

Autor: Maroš Šefčovič | 24.4.2014 o 14:47 | Karma článku: 10,23 | Prečítané:  12538x

Každý vníma Európsku úniu svojimi očami, cez svoje skúsenosti, či už priame alebo nepriame. Pre mňa, pôsobiaceho v jej štruktúrach najskôr ako veľvyslanec Slovenska pri EÚ a neskôr ako eurokomisár, je únia svojim spôsobom rodina. Síce talianska, temperamentná rodina, niekedy hlučná, kde je vždy niekto sklamaný, či nespokojný, ale rodina. Lebo vieme, že z dohody budeme vždy profitovať viac ako zo sporu, že spolu vo svete znamenáme oveľa viac ako každý zvlášť. EÚ je obrovská a zložitá. Ak sa chcete presadiť musíte vedieť ako to chodí, poznať mechanizmy a mať nesmierne množstvo kontaktov - kolegov, ktorí vám kedykoľvek zdvihnú telefón. Musíte sa dlhodobo normálne, vypočítateľne a predvídateľne správať. Tak ako v živote aj v Únii si všetci dobre pamätajú ako ste sa zachovali v zložitých okamihoch, kedy ste koho podržali a kedy ste naopak niekoho podrazili. A ubezpečujem vás, že všetci, čo sa pohybujú v týchto vzťahoch majú veľmi dlhú pamäť ...

Naša cesta do EÚ
Slovensko vstupovalo do EÚ po obrovských peripetiách. Mám veľmi neblahé spomienky na obdobie 1996 – 1997, keď sme obiehali Komisiu a členské štáty. Niekedy sme doslova prosili, aby nás z procesu rozširovania nevylúčili a neposlali na „bieloruskú“ cestu. Ubezpečovali sme, že Slovensko svoje problémy zvládne a bude platným členom EÚ. Azda aj preto sme si vstup do EÚ vážili viac ako ostatní. Zostali sme proeurópski a z Únie získali hospodársky najviac zo všetkých nových členských krajín. Pri prvom rozpočte 2007 – 2013 nám pomohla neformálna spolupráca s zástupcami Veľkej Británie, ktorý hľadali kompromis medzi britským rabatom aj schváleným rozpočtom. Nám bolo jasné, že dohoda bude oveľa výhodnejšia ako rozpočtové provizórium. S britským poradcom T. Blaira a neskôr veľvyslancom pri EÚ sme si vymenili desiatky smsiek, telefonátov a mailov. Pamätám si ako som za ním zašiel počas poslednej noci rokovaní, keď sa slovenskými médiami šírila hystéria, že Slovensko nekričí, nebojuje. V atmosfére kedy všetkým praskali nervy sa len s typickým pokojom Angličana usmial a povedal: „Veľmi ste nám pomohli, dali sme vám slovo a my sa predsa poznáme roky, tak si dôverujme!“   Výmenou za ústretovosť sme vďaka Britom dramaticky vylepšili pozíciu a získali 11,5 mld. eur pre Slovensko.  

Schengen a euro
Samozrejme sme zažili aj náročné situácie. Nemal som najlepší pocit, keď som novému premiérovi R. Ficovi a ministrovi vnútra R. Kaliňákovi prezentoval správu o (ne)pripravenosti vstúpiť do Schengenu. Vyše 160 konkrétnych problémov, vrátane absolútne nepripravenej východnej hranice, ktorú sme mali chrániť pre celú Úniu, vyzeralo ako neprekonateľný problém. Dokonca som musel intervenovať u českého veľvyslanca, ktorý sa nechal uniesť a povedal novinárom, že to „Slováci nemôžu stihnúť a bude treba postaviť hranicu na Morave...“ Dohodli sme sa na krízovom scenári. Dnes sa už smejeme na rozhovore, ktorý som mal s európskymi expertmi po tom ako dostali naše prvé fotky z východnej hranice. Pýtali sa: „Maroš, to tam niečo staviate, alebo búrate?...“ Vďaka enormnému úsiliu, stovkám rozhovorov a desiatkam kontrolných návštev na východnej hranici, letiskách, či našich ambasádach vydávajúcich schengenské víza sme nakoniec všetkých presvedčili. Vďaka tomu si naša mládež ani nevie predstaviť aké to bolo čakať na hraniciach, či žiadať o víza. Rokovania o vstupe do Eurozóny boli najzložitejšou diplomatickou operáciou, ktorú som zažil. Vstupom do Eurozóny sme začali hrať európsku Ligu majstrov a sedíme pri najdôležitejšom stole, ktorého vplyv má dominantný vplyv na celkový chod EÚ. Súčasne išlo doslova o budúcnosť našej krajiny a majetok každého jedného občana Slovenska. Európska komisia a Európska centrálna banka mali po vstupe Slovinska do Eurozóny obavy z vysokej inflácie. Do poslednej chvíle nebolo jasné, či Slovensko euro zavedie, alebo nie. Slovensko ale presvedčilo o svojej pripravenosti a bolo potrebné dojednať už „len“ výmenný kurz ...  Preto sme sa stretli cez víkend, aby sme neboli nikým rušení a aby nikto nevidel, že spolu rokujeme. Generálneho riaditeľa pre menové záležitosti som ubezpečil, že sme pripravení ísť na najsilnejší kurz, ktorý umožňujú pravidlá a ktorý je Eurozóna pripravená akceptovať. „Skutočne? Pomôže to inflácii, ale nebojíte sa vplyvu na konkurencieschopnosť ekonomiky?“ pýtal sa. Povedal som, že po zvážení všetkých rizík, sme pripravení do toho ísť. Pomôže to ľudom zhodnotiť ich majetok a ekonomika sa s tým vyrovná. Dlhšie sme si vymieňali argumenty a nakoniec súhlasil. Po rokovaní som požiadal o definitívny súhlas premiéra a kurz 30,1260, ktorý predčil očakávania všetkých analytikov, bol na svete.

Veľký slovenský úspech pri rozpočte 2014 - 2020
Na príprave nášho druhého rozpočtu som sa už podieľal na strane Európskej komisie. Rozpočet sa totiž prerokovával v „mojej“ ministerskej Rade pre všeobecné záležitosti, kde rokujú ministri zahraničia a európskych záležitostí a kde zastupujem Komisiu. Okrem administratívnej reformy EÚ inštitúcií, ktorá prinesie európskemu rozpočtu úspory takmer 6 mld. eur som, samozrejme, pozorne sledoval slovenské čísla.  Po rokovaní kolégia komisárov ma zavolal predseda Komisie a overoval si viaceré detaily. Mal záujem o vyvážený kompromis. Každá krajina mala záujem o niečo iné. Slovensko o n+3. Navrhol som schôdzku s premiérom R. Ficom. Počas presunu autom sme telefonicky dotiahli detaily a našli časový priestor. Výsledok bol napokon veľký úspech Slovenska, napriek celkovému kráteniu rozpočtu sme dosiahli o 2 mld. eur viac ako v aktuálnom rozpočte a získali sme po Estónsku najviac peňazí na odstraňovanie regionálnych rozdielov na obyvateľa zo všetkých členských krajín.  

Kto pre Slovensko v Bruseli presadí viac?
Tieto konkrétne udalosti spomínam preto, lebo pred voľbami do Európskeho parlamentu sa rozbehli preteky o to, kto bude zo Slovensko v Bruseli najviac kričať, či dokonca kto niekomu švihne... Moje mnohoročné skúsenosti dokazujú, že takýto prístup Slovensku nič neprinesie. Teatrálny a agresívny prístup je cestou do politickej izolácie, kde sa krikľúni a extrémisti predbiehajú v ostrejších slovách, ktoré však nikoho z kľúčových hráčov nezaujímajú, pre Slovensko nič nevybavia, nepresadia, naopak, len nám škodia. Ak sa chceme v Bruseli, Štrasburgu presadiť, nepotrebujeme ľudí, ktorí vedia najagresívnejšie útočiť, ale ľudí ktorí v európskej politike „vedia chodiť“, majú medzinárodne kontakty, vedia rokovať, získať si dôveru a spojencov a dosahovať tak výsledky pre našu krajinu. Tak hovorí moja skúsenosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?